my own world((by marča)) 4.časť
Ležala som v posteli. Nedalo sa mi zaspať. Stále som myslela na Maja. Stále sa mi vracali tie jeho pery. Zobrala som si mobil a pozrela koľko je hodín. Je pol desiatej. Išla som do správ. Dala som napísať novú. Chvíľu som len tak pozerala na displej. Nevedela som, čo napísať, tak som to zrušila a mobil som dala naspäť na stôl.Ležala som na boku a hľadela do prázdna. Snažila som sa spať, ale nevydalo, tak som si znovu zobrala mobil rozhodnutá tentokrát už napísať tú správu. Rychlo som vošla do správ a rozmýšľala som, čo napíšem. Displej zhasol. Stlačila som prvé písmenko, potom druhé a nakoniec som napísala celú správu. Ked som dopísala, ešte raz som si to prečítala:/Ajoj!Čo robkáš??Saša./ Odoslala som to. Asi o minútu mi prišla odpoved:/Wooj :) Neviem zaspinkať.Môžem ti zavolať?Majo./ Ked som to prečítala, znovu som cítila tú veľkú radosť, ako ked som prišla domov z Europy. Rýchlo som mu napísala, že môže, sadla som si, zahmkala-len pre istotu že by mi chcel chripieť hlas alebo niečo podobné. Naspäť som si ľahla a čakala som. Mno tak dlho som sa nenačakala a už mi zablikal mobil. "Ahoj" pošepkala som mu. "Ahojky!Čo ty ešte nespinkáš??" "Neviem...Nedá sa mi" usmievala som sa aj ked to nevidel. "Ani mne.Stále myslím na teba" "OMG to teraz budeš mať zo mňa nočné mory" zachechtali sme sa."Ale nie...Aj ja na teba myslím" povedala som tichým hlasom a rozmýšľala som, či to vôbec počul. "SAŠAAAAAAAA!" začula som krik z kúpelne. "Kde mám odličovááááák??!!" zavrieskala moja sestra akokeby som to mala ja vedieť. "To čo bolo?" pýtal sa ma Majo asi 5. krát. "Čo??Aha to moja sestra...Hľadá odličovák" povedala som iromicky."Hej počul som" ujebával sa Majo. "Mno a pojdeme zajtra nekam von??" "No môžeme. A kam pôjdeme?" Potešila som sa. "Čo ja viem, kam by si chcela" "Fajn tak ja si to premyslím a zajtra ti to poviem, ale teraz už musím fakticky končiť bo ma segrička asi zabije" zosmutnela som. "Aha. Škoda.Tak zajtra.Papa a pekné sníčky" povedal Majo už smutnejšie. "Papa" rýchlo som mu povedala a zložila som bo hrozila vražda. "Kde si mi dala odličovák??" dobehla nasratá segra. "A čo ja viem ja mám svoj tak si daj odpich" zahundrala som a strčila som sa pod perinu. Bola som tak šťastná, že som takmer hnéd zaspala.
Mno taq ja vem opozdene...Ale aj taq mi možete komenty napísať aby som vedela či sa to páči :) Moc vás loobim a som rada že to čítate (omg 19 ludi to kuklo som taq vela ani necakala) tak aj komenty povinne a uz pisem aj dalsiu cast :) Marča